Niektoré znamenia zhora chodia v podobe hlbokých myšlienok. Iné v podobe železničného schodu, ktorý ti bez servítky pristane priamo na kolene.
Pred pár dňami som na stanici chytila taký ukážkový náraz hranou kolena, že rozbiehať sa za vlakom už nejaký čas nebude môj primárny šport.
Prvý moment? Bolesť a pocit, že na tú nohu asi tak ľahko nestúpim. Druhý moment? Okamžité uvedomenie od reality: „Dominika, máš týždeň do deadlinu na odovzdanie webu a ty tu vymýšľaš behanie po vonku?“
Niekedy nás telo jednoducho prinúti spomaliť spôsobom, ktorý si nevyberieme. Namiesto nadávania na schody som si teda vyložila nohu, uvarila kávu a sadla k tomu, čo znesie odklad zo všetkého najmenej a to k domácim úlohám z tvorby webu a analytiky na digitálnej univerzite. 😄
Posledných 7 dní do finálneho odovzdania. Žiadne odbiehanie, žiadne výhovorky. Len ja, notebook, Elementor a štatistiky.
Aj takáto motivácia existuje. A vieš čo ti poviem? Funguje to dokonale, pretože práve píšem tento článok. 🍀